Vítám Vás...
na info stránkách - JaNo Kukučka...

dnes je 22.11.2017 svátek má Cecílie

aktuálně

Don´t you understand? No problem. Just one click bellow the text and you can choose the language of the website and a few seconds later you will see the translation in your chosen language.

NOVÉ!!! - Rychlá navigace
vyberte na co se chcete rychle podívat a stránky Vás tam přímo a bez dalšího zbytečného klikání přesunou.


NOVÉ!!! - Fota dle času
Nyní již nemusíte pátrat co nového pribylo ve fotobance. O vše se za Vás postará systém. Stačí kliknout na NEJNOVĚJŠÍ FOTA a můžete se posouvat časem...

Zaregistrujte se na server
Upravte si existující profil
Upravte si nastavení odběrů

Novinka - cestopis Lotyšsko!!!

Vítejte na stránkách Jána Kukučky...

Jsem rád, že Vaše kroky zamířily právě sem. Pokud se ptáte jestli JE TO ON? Tak pokud hledáte někoho z městečka Stará Turá na Slovensku nebo z Brna v ČR, tak je to on ;) V případě, že jste se sem dostal(a)za fotkama, přeji snáď příjemné pokoukání v sekci Fotobanka, případně se teším na setkání s Váma při focení. Setkat se můžeme, ale jen pokud někde právě necestuji (a nefotím). Kde jsem byl a jak to tam vypadá slovem i obrazem naleznete v sekci Cestování. Kromě již popsaných věcí Vám můžu i poradit. Například jak jednoduše vytvořít obdobní stránky...a podstatně víc věcí z oblasti IT,reklamy a marketingu...sekce Poradenství.



Foto - Už jsem v chomoutu...

Jaké bude počasí?


Anketa

Proč jsi přišel na www.kukucka.cz

Fotografování
1 57
Cestování
2 39
Blog
3 1
Jen tak se mrknout na kamarádovy stránky
4 24
Nevím, najednou jsem tady
5 34
Počet hlasujících: 155 

SLOVENSKO - Přechod Nízkých Tater - 2.den


24.03.2009
 pošli na vybrali.sme.sk

   



Utorok 5.8.2008 - Chata M.R.Štefánika (1730 m), Chopok (2024 m), Chabenec, útulňa pod Chabencom
Dĺžka: 19-20 km Počasie: polojasno Štart/cieľ: 8:47/16:16 Cesta celkom: 7:29 aj s jedlom,
odpočinkom (mapa – bez zastávok 5:28)

Stúpania:
Chata M.R.Štefánika – Chopok cca 460 m stúpanie, 170 m klesanie
Krížske sedlo – Kotliská 155 m (ale masaker 24 minút)
Kotliská – Chabenec 135 m – masaker na druhú
Celkové stúpanie: 870 m

Zvoní budík, je pol piatej. Veľmi sa mi „chce“ z postele. Nespal som dobre. Chvíľu mi bolo zima a zapínal som si spacák, za chvíľu horko a musel som ho rozopnúť. A toto spolu s otáčaním až do budíka. Pozerám z okna, ale slnko ešte nenaznačuje, že ide von. Na 15 minút si ľahnem a potom už vyrážam s foťákom, statívom a dvoma objektívmi.

To, čo ma čaká za chvíľu je neuveriteľné! Príroda predviedla neskutočné predstavenie farieb, svetiel a tieňov v kombinácii s kopcami, oblohou a oblakmi. Cítil som sa maličký a mal som (aj mám) taký rešpekt a úctu k prírode, že mi srdce silno búšilo a rozlieval sa vo mne pocit blaha a radosti zo života. Pofotil som, čo sa dalo, skočil rýchlo späť do spacáku a konečne som pretiahnutý ranným vetrom chvíľku tuho pospal. Po zbalení vecí sme dole v chate zjedli raňajky za 350 SKK aj s ubytkom oproti internetovým 270 a vyštartovali sme do slnkom zaliateho dňa.

Opúšťame luxus aspoň studenej vody a jednej zásuvky, ktorá sa púšťa na požiadanie...Pod Chabencom nebude ani toto. Poza chatu začíname stúpať smer Chopok. Objavujú sa prvé kamenné časti, ktoré zo začiatku robia problémy pri našľapovaní. Po treťom kamennom poli už skáčeme ako kamzíky, ktoré sme ešte stále nevideli. Svište sú tiež schované, vravíme si...“však času dosť“. Cítime všade okolo nádherne svieži vzduch. Po výstupe (celkom pohodovom) na Krúpovské sedlo ideme vykuknúť aj mimo chodník a vidíme krásne údolie s rozbitými obrovskými kusmi skál dole. Ďumbier, ktorý máme nad hlavami sa už rozpadá tisícročia a vytvára polia s akoby rozliatymi kameňmi po jeho svahu. Je to impozantný pohľad na severnú dolinu i na vrchol nad ňou. Cestou do Demänovského sedla vidíme prvého z tých malých fešákov – svišťa, teda vlastne dvoch. Ale miznú rýchlo, rýchlejšie ako nám ubieha cesta. Chodník je skoro rovný, to ale dlho netrvá a za sedlom začínajú „prekvapivo“ ďalšie kamenné polia.

Vrchol nie je stále vidieť. Cesta sa začína „esíčkatiť“. Stúpanie je čím ďalej strmšie a dáva nám dnes prvý krát zabrať. Spotení a zadýchaní zbadáme za rohom vec pre panenskú prírodu nezvyklú – satelity a vysielače. Za moment i kadibúdku a vedľa Kamennú chatu. Sme na Chopku! A ani to tak nebolelo...



Kamenná chata je veľmi útulná. Výber jedla ale nenadchol turistu, čo má ešte šliapať 14 km. Údená krkovička či guláš s knedľou? No po túre rád, ale teraz nie. Vybraná je teda rajčinová polievka, majú aj kapustnicu. Musím uznať, že prvýkrát v živote vidím krajšie reálne jedlá ako tie na obrázkoch nad pultom. Cena je klasika na 2000 m n.v. Polievka okolo 50 Sk, druhé okolo 130. Keďže ja som po výdatných raňajkách u Štefánika (dnes som nepodcenil!), tak si dávam len kofolu, dobíjam trochu GPSku, ukladám polohu do waypointov a frčíme ďalej. Opúšťame aj davy pseudoturistov, ktorí sa zase objavili, pretože sem vedie lanovka. Je škoda písať o ľuďoch typu: odfoťte ma, aby mi v kancelárii verili, že som bola na Chopku (samozrejme lanovkou a autom zaparkovaným dole pri nej); športovcov, napchávajúcich sa do prasknutia v chate (ako ďalej asi pôjdu?); pán v rifliach; skupinka: mamina a dve namaľované dcéry. Ako píšem, škoda písať a lepšie poriadne zabrať a byť 1-2 km od Chopku, tam chápadlá ich lodičiek nezvládajú dotiahnuť.

Okolie ovládol obrovský kľud a my ukrajujeme ďalšie a ďalšie stovky metrov a kocháme sa. Tu sa človek kochá stále. Prechádzame posledným 2000-metrovým miestom– Dereše, stále po kamennom chodníku, ktorý mizne až v strede Poľany. Po úbočiach vidíme esíčkovité kliky-háky chodníkov, ktoré sa tiahnu z doliny až hore na „divokú Poľanu“. Som rád, že ideme po štítoch a nie z Troch vôd ...Skupinka Poliakov nás odfotí, dáme na Poľane oddych, nežnejšia časť z našej dvojice porecituje Detvana:“Stojí vysoká divá Poľana, mať stará...“ či ako to je... Posmejeme sa a uvoľnene vyrážame na Kotliská, zdá sa to byť pohoda - podľa mapy. Až do momentu, keď zbadáme stúpanie. Tých 100 m nadmorskej výšky stúpne prirýchlo, fučíme ako „kone“. 20 kg na chrbte má už minimálne 30. Hore odpočívame 10-15 minút. Spotení sedíme a fučaním plašíme všetko živé naokolo.

Ale za rohom už cítime Chabanec, takže dosť bolo fučania ide sa po chvíľke ďalej. Po malom výbežku sa nám odkryje – na „kaneeec (rusky vyslovené) - Chabanec, ako som mu doteraz hovoril. Odvtedy, ako som ho zbadal, tak bol premenovaný na „hnusný sopliak“. Na koniec túry pošušňáníčko, ako Česi hovoria. Dal sa asi aj obísť, ale neboli sme si istí, kam neznámy chodník vedie a aj sme chceli skoliť všetky kopce na trase.

Každý, kto šliape troška ďalej ako za humná dediny alebo mestá, pozná ten pocit. Šliapete napr. 20km a viete, že na konci Vás čaká bonbónik. Kopec ako blázon, najlepšie najstrmší za celý deň. Viete, že ho budete nenávidieť, ale viete, že keď ho prekonáte, budete šťastný a poviete si hrdo - DOKÁZAL SOM TO a rozleje sa blaho po duši i tele! A presne taký kamarát nás čakal pred koncom druhého dňa.



Dávame do výšľapu posledné sily pridelené na tento deň. Pomaly ale isto sa blížime k poslednej méte. Pred vrcholom si už pomáham aj tlačením rúk do stehien nôh. Tričko bude prepotené dva dni. Pot snáď tečie aj zo slipov. Vrchol ale priťahuje a je už za 20, 10... a naraz ten nenormálne fantaskný bonus na koniec túry. Odmena za to makanie, za pot, za celodenné šliapanie. Stádo, obrovské stádo kamzíkov, pasúcich sa na vrchole. Nechávajú nás priblížiť sa 5-10 metrov. Fotím ako drak. Sú obrovské, oni sú tu pánom a nás nechávajú ako návštevu pozrieť pod pokrievku ich stáda. Keď sa už po veľa minútach dostaneme priblízko, tak ladne odskáču neskutočne strmý spádom dole nižšie cca o 50 m, odkiaľ sledujú oni nás. Pre domácich asi normálne, pre nás veľký zážitok. Neskoršie sa dozvedáme, že stádo bolo naozaj obrovské na tunajšie pomery.

Sadáme si na vrchole Chabenca, odpočívame a pozeráme na mape, koľko ešte chýba do chaty „útulniačky“. Po drobných polemikách, kadiaľ vedie červená, vyrážame smer odpočinok. Keď v diaľke zbadáme malú útulnú chatku, ale nie žiadne svetielko v diaľke a vôňa perníku, zdá sa, že za 2 minúty sme dnu. Oko bolo oklamané, kolená už bolia. Zostup trval dlhšie, ako 15 minút. Ale to pri stole už neriešime. Vešiame prepotené veci ku krbu, občerstvujeme telo polievkou, kuracím soté (vraj vynikajúce), klobáskou. Po jedle a na zvítanie sa s odpočinkom dávam jednu borovičku, Soňa čaj s rumíkom. Je nám skvele. Každý, kto chodí na dlhšie a náročnejšie túry, vie, aký je to pocit večer rozviazať šnúrky na topánkach, a tým definitívne ukončiť túru a zažiť najslastnejší pocit uvoľnenia, o iných dopadoch vyzutia sa po celom dni sa rozpisovať nebudem... Sedíme v šľapkách, topánky už odpočívajú. Večer ubieha, zoznamujeme sa s viac a viac ľuďmi, ktorí stále prichádzajú z hrebeňa. Česi, Slováci, Poliaci, Nemci, Škót...a všetci na jednej vlne.

Žiadny konzum, mamon, závisť. Nič z toho, čo dole pod nami niekde 1500 metrov trápi snáď každého druhého. Postupne sa zoznamujeme i s fantastickou chatárkou Majkou (manželkou stáleho chatára na Ďurkovej) a  mladým zástupcom chatára, kuchárom a ktovie čo ešte všetko zvláda, Tomášom. Zlatí ľudkovia – milí, ochotní, je s nimi sranda. Koniec večera už s nimi trávime v kuchyni a veruže borovička spoločne chutí. Aj ma sem-tam napadne, že mám ísť druhý deň 25 km, ale nálada je skvelá, tak sa hoduje. Ešte pofotiť, posledná – kapurková a ani neviem, kde mám vlastne hore spať. Susedovi vedľa mňa sľubujem: „Ja ťa v noci neposexujem, neboj“ a upadám do kómatického spánku...Bol to nádherný deň!!

Bookmark and Share


KomentářeČlánek zatím nebyl komentován

Pouze registrovaní uživatelé mohou přidat komentář. Prosím přihlašte se nebo se zaregistrujte.

Poslední aktualizace 18.03.2015 09:56:00 stránky tvořeny pomocí systému WPublisher (C)1999-2017 Všechna práva vyhrazena.